Memorandum Narodu Słowackiego - Memorandum národa slovenského

Członkowie delegacji, która przedstawiła Memorandum węgierskiemu Zgromadzeniu Narodowemu.

 

Postanowienia Memorandum narodu słowackiego

Memorandum Narodu Słowackiego to był dokument programowy konstytucyjnych, politycznych i kulturalnych wymagań, przyjęty na Słowackim Narodowym Zgromadzeniu 6 - 7 czerwca 1861 w Martinie. Autorem memorandum był Štefan Marko Daxner.
 
Memorandum Narodu Słowackiego o czterech punktach zawierało postanowienia o zasadniczym znaczeniu, takich jak:
  • uznane Słowaków za samodzielny polityczny naród w ramach Węgier.
  • utworzenie Północno-węgierskiej Słowackiej Okolicy albo Słowackiej Okolicy, którą by zarządzali Słowacy za pośrednictwem swoich wybranych zastępców
  • językowy wymóg, aby w urzędach, w sądach i w szkołach jak język urzędowy używana była Słowacczyzna
 i dalsze znaczące postanowienia.

Węgierskie Zgromadzenie Narodowe odrzuciło Memorandum Narodu Słowackiego. 

Całe znaczenie memorandum możecie przeczytać tutaj (po słowacku):  

 Ustanovenia Memoranda národa slovenského

Memorandum národa slovenského bol programový dokument slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek, prijatý na slovenskom národnom zhromaždení 6. – 7. júna 1861 v Martine. Autorom memoranda bol Štefan Marko Daxner.

Memorandum slovenského národa o štyroch bodoch obsahovalo ustanovenia zásadného významu, ako
  • uznanie Slovákov za svojbytný politický národ v rámci Uhorska
  • vytvorenie Hornouhorského slovenského okolia alebo Slovenského okolia, ktoré by spravovali Slováci prostredníctvom svojich volených zástupcov
  • jazyková požiadavka, aby sa v úradoch, na súdoch a v školách ako úradný jazyk používala slovenčina
a ďalšie významné ustanovenia. 

Uhorský snem Memorandum slovenského národa zamietol.

Celé znenie memoranda si môžete prečítať tu: 


Komentáre